Luigi's Blog

Pri rozhodovaní ako bude vyzerať náš dom sme vychádzali z toho, že každý m2 niečo stojí, nechceli sme, aby bol zbytočne veľký, ale ani malý, snažili sme sa nájsť pre nás ideálnu veľkosť. Miestnosti ako hosťovská izba, pracovňa, posilňovňa, sauna, vnútorný bazén, garáž sme na začiatku vylúčili. Do menšej hosťovskej izby by sme museli investovať okolo 8.000 €, čo je dosť za miestnosť, ktorá nebude často využívaná. Taká garáž veľkosti 20 m2 s garážovou bránou môže stáť aj 20.000 €, čo je tiež dosť peňazí za miestnosť, kde bude odstavené auto, ktoré bude mať možno nižšiu hodnotu ako samotná garáž.

Čo sa týka domu ako celku, najskôr si ujasníme, koľko poschodí by mal mať. Ak máme dostatočne veľký pozemok môže to byť prízemný dom resp. bungalov. Ďalšou možnosťou je dom s obytným podkrovím. Pri tejto možnosti treba počítať s tým, že miestnosti v podkroví budú menšie, pretože do nich bude zasahovať strecha a treba počítať s priestorom na schodisko na prízemnom aj na podkrovnom podlaží. Medzi ďalšie možnosti patrí poschodový dom s obytným podkrovím, prípadne bez neho. Osobne ma od tejto možnosti odrádza hlavne schodisko, po ktorom sa dá bez problémov chodiť len do určitého veku, musí byť dobre vypočítaná výška schodu, sklon, šírka a pod, aby chôdza po ňom bola komfortná, jeho výstavba niečo stojí a vynášanie nábytku je komplikované. V prípade domu so schodiskom je vhodné mať spálňu na prízemí, lebo ak by sme umiestnili celú nočnú časť domu na poschodie, tak na dôchodku, keď sa každodenná chôdza po schodoch stane veľkou prekážkou, nezostala by nám iná možnosť ako bývať v obývačke.

Ďalšou dôležitou vecou je rozhodnúť sa, či chceme mať dom podpivničený. Výstavba podzemného podlažia je nákladnou záležitosťou. Priplatiť si bude treba minimálne za hlbší výkop, pevnejšie základy a izoláciu proti tlakovej vode. Keďže pivnica by pravdepodobne slúžila iba ako úložný priestor je na mieste otázka, či sa do jej výstavby oplatí investovať pár desiatok tisíc eur. Osobne by som postavil bungalov s úložným priestorom pod strechou bez pivnice. Alternatívou k úložnému priestoru v pivnici by mohol byť napríklad záhradný domček, prípadne je možnosť si postaviť len malú pivnicu pod terasu alebo si pivnicu postaviť mimo domu až po jeho dokončení, ak zostanú nejaké peniaze.

Vytlačíme si mapku pozemku a zakreslíme všetky objekty, ktoré musia mať okolo seba ochranné pásmo, ako plynová prípojka, vodovodná prípojka, elektrická prípojka, vedenie elektrického napätia a pod. Zistíme si, aká má byť veľkosť toho, ktorého ochranného pásma a naznačíme si tieto ochranné pásma na mapku. Tiež si zistíme, kde sú na okolitých pozemkoch domy a kde majú otočené okná a podľa toho si naznačíme tieto vzdialenosti na mapku. Takto si určíme miesta, kde určite nemôže stáť dom. Ak chceme vynechať priestor na garáž resp. parkovisko, altánok, záhradu, dvor či studňu tak si ich tiež zakreslíme do mapky. Mal by nám zostať priestor na maximálnu veľkosť domu, aký si môžeme dať postaviť. Určíme dĺžku a šírku domu. Samozrejme môžeme zavolať na pozemok rovno architekta, povedať mu našu predstavu a nechať nech to navrhne on, ale zdá sa mi lepšie najskôr získať reálnu predstavu o tom, aký veľký dom môžem na pozemku postaviť, predtým ako zadám požiadavku architektovi. Každopádne by sa architekt mal prísť pozrieť na pozemok predtým, ako začne vypracovávať projekt, aby videl ako vyzerá pozemok.

Pred tým, ako sme išli za architektom, sme sa snažili si približne nakresliť dispozičné riešenie tak, aby sme s ním boli čo najviac spokojní a všetko do seba zapadalo podľa našich predstáv. Pre laikov je ale veľmi komplikované navrhnúť si plánik domu, lebo treba pri tom myslieť na rôzne obmedzenia, ktoré sú buď určené predpismi alebo si ich určíme sami. Samozrejme sme hlavne vychádzali z toho, na ktorú svetovú stranu môžeme mať orientované veľké okná, aby sme ich nemali otočené k susedovmu domu ak by bol veľmi blízko. Vchodové dvere sme chceli mať bližšie k vstupnej bráne, aby sme nemuseli stavať o desiatky metrov dlhší chodník.
Miestnosti v ktorých je voda sme chceli mať čo možno najbližšie pri sebe, aby sme nemuseli kvôli jednej miestnosti na druhom konci domu ťahať vodovodné potrubie krížom cez celý dom. Čo najviac obytných miestností sme chceli mať umiestnených na južnú stranu. Keď sme si prezerali dispozície domov na internete, nepáčilo sa nám, že často chodba zaberá toľko priestoru, ako niektorá z miestností aj keď sa to na prvý pohľad nemuselo byť zrejmé. Preto sme sa snažili dĺžku chodieb zredukovať ako sa len dalo, pretože sú väčšinou nevyužitým priestorom a skôr sme dávali prednosť otvorenej obývačke, z ktorej je priamy vstup do izieb. Skôr sme si vedeli predstaviť dať 30.000 € za obývačku ako 10.000 € za chodbu.

Miestnosti ako technická miestnosť a špajza sme chceli mať pri vonkajších stenách domu, aby sme nemali miestnosti, ktoré sú nevykurované medzi vykurovanými. Ďalej sme chceli mať jeden záchod blízko pri vchodových dverách, aby niekto, kto je na dvore a chce použiť toaletu alebo si umyť ruky nemusel prejsť cez celý dom. Terasu skôr na juhozápad, aby sme z nej mali výhľad na dvor a záhradu. Nechceli sme ju umiestniť čisto na južnú stranu, aby na nej v lete nebolo extrémne horúco, ale ani na server, aby smerovala do ulice. Tak nám vyšla ako rozumný kompromis juhozápadná strana.

Keďže sme chceli za domom záhradu, tak sme si tiež dali požiadavku, aby bol dvor vedľa domu dostatočne široký, aby vedel do záhrady v prípadne potreby prejsť traktor alebo nákladné auto, ak by sme chceli v budúcnosti kopať bazén alebo by chceli deti keď vyrastú postaviť na záhrade ďalší dom. Vždy je lepšie si nechať z niektorej strany domu dostatočne veľký prístup, lebo nevieme čo prinesie budúcnosť. Samozrejme, je pekné mať domyslené požiadavky do detailov ale v praxi nie je možné všetky požiadavky zapracovať.

Dispozičné riešenie presne podľa predstáv asi nebude nikdy, ale máme viac možností ako sa dopracovať čo najbližšie k našej predstave. Načrtnúť architektovi vlastný plánik a napísať požiadavky, z ktorých bude vychádzať. Dobrou možnosťou je aj to, že by sme mu napísali len požiadavky a nechali návrh čisto na ňom, pretože nekreslí prvý projekt a mal by dom navrhnúť lepšie ako sme schopní to spraviť my. Veľa ľudí to zvykne riešiť tak, že nájde na internete plánik, ktorý dajú architektovi a povedia mu, čo by na ňom chceli zmeniť. Ak by to bolo len zopár drobností, tak by to dávalo zmysel, ale ak sa už má meniť orientáciu domu na svetové strany, vymieňať miestnosti medzi sebou a podobné väčšie zásahy, bolo by rozumnejšie navrhnúť si celú dispozíciu od základov ako sa prispôsobovať a meniť niečo, čo iný architekt nejako vymyslel a mal na to aj dôvod – napríklad logické rozdelenie na dennú a nočnú časť, orientácia na svetové strany a pod.

Pri dispozičnom riešení treba myslieť aj na to, kadiaľ budeme často chodiť. Napríklad by sa nám nepáčilo, ak by sme išli z obývačky na záchod štýlom cez dvere na chodbu, z ktorej sú dvere do predsiene, z ktorej sú dvere na záchod. Chodbu by sme v tomto prípade najradšej vylúčili. Do domu treba dostať aj vaňu, nábytok a podobne veľké veci. Preto treba myslieť na to, aby sme mali buď široké vchodové dvere, prípadne široký vchod z terasy alebo veľké okná bez stredovej priečky. Ak máme chodbu, mala by byť dostatočne široká aby sme vedeli zatočiť napríklad do obývačky so zbalenou sedacou súpravou.

Veľkosti miestností sme sa snažili odhadnúť napríklad štýlom, že v spálni chceme mať manželskú posteľ, ktorá bude mať po stranách nočné stolíky, oproti posteli bude komoda a bude treba ešte miesto, kde by sa zmestila detská postieľka. Manželská posteľ odhadom 2x2m, 90 cm ulička na každej strane postele, ktorá je zakončená nočným stolíkom a na druhom konci by mohol byť dostatočný priestor aj pre postieľku a 70 cm prechod medzi posteľou a komodou. Nezabudnúť nejaký 1 m2 priestor na otváranie dverí. Takže optimálna spálňa nám vyšla 13-14 m2, s tým, že z nej bude vchod do šatníka. Obdobne sme rozmýšľali aj nad 2 detskými izbami, s tým, že sme mysleli aj do budúcnosti – do každej detskej by sa neskôr mala zmestiť aj manželská posteľ pri stenu s uličkou len z jednej strany. Nechceli sme ich zbytočne veľké, tak sme navrhli 12 m2, ale dôležitý bol rozmer 3×4 m, lebo napríklad pri rozmere 2×6 m by sme si to nevedeli predstaviť.

Ďalej patrili medzi naše požiadavky predsieň so vstavanou skriňou, ktorá bude mať zrkadlovú posuvnú časťou a miesto na sedenie pri prezúvaní. Špajza s chladničkou a mrazničkou. Vstup do nej z kuchyne zabudovaný do kuchynskej linky. Spojená jedáleň s obývačkou, pričom jedálenský stôl má byť v bezprostrednej blízkosti dverí do kuchyne. Po zvážení pre a proti sme sa rozhodli, že chceme oddelenú kuchyňu a obývačku. Z hľadiska dizajnu je spojenie týchto miestností veľmi pekné a vytvára otvorený priestor. No z praktickej stránky, keď príde návšteva, bude automaticky vidieť neporiadok v kuchyni, ktorý sa tam vytvorí viackrát denne. Ak niekto bude pozerať televízor v obývačke, nebude príjemné, ak bude pár metrov od neho spustený mixér alebo digestor a nebude môcť hluk stlmiť zatvorením dverí. Nehovoriac o vyprážaní rezňov, varení polievky alebo keď sa niečo pripečie, tak zápach, dym alebo vodná para budú hneď v celej obývačke. Mysleli sme aj na vytvorenie miesta, odkiaľ sa dá nerušene pracovať pri práci z domu. V kúpeľni sme plánovali vaňu aj sprchovú zástenu. Zhodli sme sa, že dve kúpeľne by boli dosť nákladné a vystačíme si s jednou. Jeden záchod sme plánovali ako samostatnú miestnosť, aby v prípade použitia záchodu nebola blokovaná kúpeľňa. Druhý záchod ako súčasť technickej miestnosti, ktorý by bol využívaný v prípade potreby. Ak v dome počas Vianoc chceme mať mesiac umiestnený vianočný stromček, tak si rozmyslíme, kam ho umiestnime, aby neprekážal a pri toto miesto dáme aj elektrickú zásuvku. Keďže v domácnosti treba aj prať s čím súvisí aj sušenie bielizne a žehlenie, musíme myslieť aj priestor pre sušiak na bielizeň a žehliacu dosku.

Základ je veľa sa rozprávať, čo si ako predstavujeme a poučiť sa z vecí, ktoré nám vadia na aktuálnom bývaní a spraviť si ho lepšie a pohodlnejšie. Miestnosti navrhnúť primerané, aby sme nemali postavený za pár tisíc euro v miestnosti priestor, ktorý tam bude zbytočný. Samozrejme myslieť aj na úložné priestory, či potrebujeme nejaký sklad, alebo nám stačí úložný priestor pod strechou, prípadne záhradný domček, ktorý vyjde lacnejšie ako zväčšiť dom o niekoľko m2.

Pred stretnutím s architektom je vhodné si prečítať nejaké články a rozhodnúť sa, či chceme tehlu alebo pórobetón, strechu sedlovú, valbovú, pultovú alebo inú, krov klasický alebo väzníkový, kúrenie elektrické alebo plynové, podlahové alebo radiátory, chceme tepelné čerpadlo, solárne panely alebo nie. Na tieto a rôzne iné veci sa pravdepodobne bude architekt pýtať a ak nechceme dať vo všetkom automaticky na jeho osobný názor je dobré tomu doma venovať nejaký čas, aby sme si vytvorili názor, ktorého sa budeme držať alebo sa rozhodneme priamo u architekta za 2 minúty a doma, keď si to necháme prejsť hlavou zistíme, že to tak vlastne nechceme.

Vypracovaný projekt pre stavebné povolenie sa skladá z nasledujúcich častí (môžu sa líšiť v závislosti od architekta, spôsobu vykurovania, zmeny noriem…):

SPRIEVODNÁ SPRÁVA – čo bolo podkladom pre vypracovanie dokumentácie, opis domu (koľko má podlaží, pre koho je určený, vjazd), osadenie stavby, rozostupy, veľkosti plôch (zastavaná, úžitková, obytná…), opis dispozičného a prevádzkového riešenia, okien, vykurovania, ohrevu vody, napojenia elektriny, plynu, vodovodu, kanalizácie, vetrania, ďalej opis konštrukcií, materiálov (steny, strešná krytina…), izolácií…

TECHNICKÁ SPRÁVA – odporúčanie postaviť stavebnú búdu na ochranu pracovníkov pred nepriaznivým počasím využívanú aj ako sklad materiálu, odporúčanie stavenisko oplotiť a uzamykať, aby sa ochránili materiály a zariadenia, ktoré zostávajú na stavbe po ukončení prác. Postup zemných prác ako vytýčenie domu, označenie výškového bodu od ktorého sa budú určovať ostatné výšky, skrývka ornice, prizvanie statika na posúdenie podložia po výkope základovej jamy. V prípade, že nebol vykonaný geologický prieskum, architekt môže predpokladať, že spodná voda nebude zasahovať do základ resp., že pri výkope základovej jamy nenarazíme na spodnú vodu. Ak narazíme na vodu, prizvaný statik posúdi podložie a musí byť navrhnutá ochrana základov proti tlakovej vode, čo síce vie predražiť stavbu, ale nemáme na výber. Okrem zemných prác sú tu popísané práce a materiály pre základy, zvislé konštrukcie, stropy, zastrešenie, podlahy, okná, dvere, povrchové úpravy stien, stropov, drevených konštrukcií, fasády… ďalej sú popísané izolácie proti vlhkosti, tepelné izolácie, komínový systém, klampiarske konštrukcie, stolárske konštrukcie, krytiny, ústredné kúrenie, elektroinštalácia, zdravotechnika (voda, kanalizácia), plynoinštalácia – väčšina z nich odkazuje na samostatné časti projektu. Ďalej je tu opísaný spôsob nakladania s odpadmi ako pri výstavbe, tak počas užívania stavby (komunálny odpad, odpad zo záhrady, splašková voda). Väčšinou sú v projekte uvedené aj alternatívy, že namiesto tehál určitej hrúbky je možné použiť pórobetónové tvárnice určitej hrúbky.

VÝKRESY ARCHITEKTÚRY SITUÁCIA – zakreslenie vjazdu, kadiaľ budú vedené plyn/voda/elektrina od plynovej/vodovodnej/elektrickej prípojky do domu, kadiaľ bude napojená kanalizácia do žumpy/verejnej kanalizácie, poloha parkoviska, žumpy, vsakovacej jamy, okolitých budov, cesty atď.

PÔDORYS ZÁKLADOV – zakreslenie a popis hĺbky a šírky základov, rez základmi, popis umiestnenia základového uzemňovača, prestupov rozvodov základmi, určenie druhu betónu, oceľových výstuží, presahov atď.

PÔDORYSY PODLAŹÍ – zakreslenie stien, chodníka, komína, miestností – názov miestnosti, plocha miestnosti, druh podlahy (parkety, keramická dlažba, gresová dlažba, terasová dlažba…), steny (fasádna stierka, stierka, keramický obklad…), strop (fasádna stierka, stierka…), materiály nosného muriva, nosné preklady atď

PÔDORYS STRECHY – umiestnenie komína, žľabov, typ strechy (pultová, sedlová, valbová, polvalbová, stanová…)

REZ – bočný rez podlahy, stropnej konštrukcie, chodníka, pojazdnej komunikácie, odkvapového chodníka, zateplenia sokla, obvodového plášťa, strešného plášťa…

POHĽADY – pohľad na dom z každej svetovej strany s legendou, kde je aká stierka, omietka, dlažba, obklad…

NÁVRH ŽUMPY – v prípade, že je potrebný

STATICKÉ POSÚDENIE – konštrukčné riešenie, použité materiály, údaje o zaťažení, výpočty, či sú konštrukcie únosné a či je stavba stabilná

ELEKTROINŠTALÁCIA – nákresy a popisy elektroinštalácie a bleskozvodu

ZDRAVOTECHNIKA – ako bude dom zásobený vodou a akým spôsobom bude odkanalizovaný, nákres vodovodných a kanalizačných rozvodov, v prípade využívania plynu aj pripojenie na plyn, spotreba plynu, nákres rozvodov plynu

ÚSTREDNÉ KÚRENIE – požiadavky na výkon a schéma zapojenia kúrenia

ENERGETICKÝ POSUDOK – výpočet tepelných ziskov a strát objektu, potreby tepla na vykurovanie, na základe výpočtu zaradenie budovy do triedy (A0, A1…). Na solárny zisk má vplyv aj to, aké sú veľké okná a na ktorú svetovú stranu sú orientované. Napríklad okná orientované na juh môžu mať dvojnásobný zisk energie zo Slnka ako rovnaké okná orientované na sever.

POŽIARNA OCHRANA – rozdelenie stavby na požiarne úseky, požiarna odolnosť konštrukčných prvkov, únikové cesty, odporučenie hasiaceho prístroja, odstupové vzdialenosti od iných budov, aby sa zamedzilo prenosu požiaru na inú stavbu, posúdenie prístupu pre hasičskú jednotku, umiestnenie hlavného vypínača elektrickej energie a hlavného uzáveru plynu, posúdenie vykurovania..